O POZOSTATKOCH SVÄTÉHO KRÍŽA
(z príhovorov o. Jána Majerníka)

V 2. storočí sa Rimania snažili ukryť Ježišov hrob pred zrakmi prichádzajúcich kresťanov. Nanosili na toto miesto mnoho hliny a pokryli svätú jaskyňu mohutným násypom, na ktorom postavili pohanský Afroditin chrám. V chráme postavili jej sochu, aby – podľa slov historika – „kresťania, ktorí tam prišli uctievať Krista, budili dojem, že uctievajú Afroditu a aby tak pravý dôvod, prečo je miesto uctievané, časom upadol do zabudnutia“.

Nemôže však upadnúť do zabudnutia to, čomu Boh chce dať pretrvanie v čase. Eusébios píše: „V roku 326 prikázal kresťanský cisár Konštantín na mieste kresťanmi stále uctievanom ako Kristov hrob postaviť bohatú a kráľovsky nádhernú stavbu, aby tak miesto smrti a vzkriesenia Vykupiteľa poskytol zraku a uctievaniu všetkých. Afroditin chrám dal zničiť a ako dal kopať do hĺbky zeme, zrazu sa vrstva za vrstvou objavovala vznešená a presvätá pamiatka na Vykupiteľovo zmŕtvychvstanie. Tak malo byť najsvätejšej jaskyni dopriate, aby ožila ako sám Vykupiteľ – po tom, ako bola dlhý čas ukrytá v temnote, sa dostala opäť na svetlo.“

Veľkou túžbou Heleny, cisárovej matky, bolo nájsť pozostatky Kristovho kríža. Kázala robotníkom hľadať na mieste, ktoré slúžilo pôvodne ako kameňolom, neskôr ako cisterna s vodou. Keď ale z cisterny začala voda presakovať, urobili z tohto miesta popravisko. A kríže popravených potom hádzali do cisterny.

Legenda hovorí, že hľadanie kríža trvalo veľmi dlho. Z cisterny vychádzal odpudzujúci zápach z rozložených mŕtvol a keď Helena videla, že robotníci už nevládzu, povzbudzovala ich hádžuc im mince, aby v začatej práci pokračovali.

Keď jej priniesli niekoľko krížov, ako rozpoznala, ktoré je drevo kríža Kristovho? Legenda hovorí, že keď na chorú ženu priložili drevo pravého kríža, žena ozdravela. Druhá verzia tvrdí, že istý muž umrel a dotykom Kristovho kríža bol vzkriesený zmŕtvych. My nevieme vylúčiť, že k zázraku došlo. Ale keď môžu činiť zázraky svätí, Kristus môže vykonať i takýto zázrak, aby nám odhalil a daroval vzácnu relikviu Kríža.

Kríže, na ktorých boli ukrižovaní odsúdenci, mali výšku asi jeden a pol metra. Boli teda nižšie ako ich bežne znázorňujeme. Väčšinou to bolo dubové alebo olivové vertikálne drevo, ktoré už bolo zahĺbené v zemi. To, čo našla Helena, bolo vodorovné drevo kríža, na ktoré boli pribité ruky Ježiša.

V čase invázie Peržanov bol Kristov kríž unesený do Perzie a keď ho byzantský cisár získal šťastne späť, rozhodol jeruzalemský patriarcha z obavy pred ďalšou stratou či zneuctením rozsekať kríž na tisíc kusov, ktoré sa rozmiestnili na mnohých miestach sveta. Cirkev rozhodla mať radšej menšie úlomky na viacerých miestach ako mať kríž k úcte na jedinom mieste celý.

Jedným z týchto miest, ktoré uchováva k úcte pozostatky Kristovho kríža, je i mesto Omodos na Cypre. Okrem relikvie Kristovho Kríža sú tu uchovávané i kúsky látky, ktoré na kríži zakrývali Ježišove boky a tiež lebka apoštola Filipa.
Kríž sa vystavuje k úcte veriacim iba jediný deň v roku, a to na sviatok Povýšenia Svätého Kríža 14.septembra.

kostol v Omodos, ktorý uchováva vzácnu relikviu Kristovho Kríža